Prišiel s tým minister financií Ivan Mikloš, podľa ktorého by si tak mohli mestá a obce vykryť diery v rozpočtoch. Ušetril by aj štát, ktorý by tak mohol dať samosprávam menej peňazí z balíka vybraného na daniach z príjmov. Mestá a obce zväčša príliš nadšené nie sú, obávajú sa, že by po zvýšení daní z nich nezískali ani toľko peňazí ako doteraz. Postupné zvyšovanie poplatkov však nevylučujú. A niektoré sú aj za, napríklad v Žiari nad Hronom či v Trenčíne.
„Na rozdiel od vlády, ktorá navrhuje skokové riešenie, presadzujeme postupné zvyšovanie, pretože nie je taká doba, aby ľudia boli schopní zaplatiť vyššie dane. Určite v tomto smere treba konať, ale s mierou,“ uviedol predseda ZMOS Michal Sýkora s tým, že budú o tejto téme ďalej diskutovať a hľadať riešenia na zvýšenie príjmov samospráv. V konečnom dôsledku o zvyšovaní daní budú rozhodovať miestni poslanci.
Obavy sú aj z rastu nezamestnanosti, pretože zvýšené dane by sa priamo dotkli aj podnikateľov či roľníckych družstiev.
„V obciach je vysoká nezamestnanosť, ľudia sú už teraz veľmi zaťažení. Zvyšovať poplatky, to je tá najjednoduchšia cesta. Tu však treba ľuďom priniesť zamestnanie a potom im môžeme niečo zvyšovať,“ hovorí starosta obce Hul v okrese Nové Zámky František Golha. Odhaduje, že cez zvýšenie dane z nehnuteľnosti o polovicu by sa u nich prenieslo možno desať percent občanov. ,,Väčšina by s tým však mala veľký problém a neplatičov by bolo ešte viac, ako je teraz," dodal.
Z podobných príčin o zvyšovaní daní neuvažujú ani v Dačovom Lome vo Veľkokrtíšskom okrese, ktorý sa tiež borí s vysokou nezamestnanosťou. „Keby sme ich mali zvýšiť len o nejakých päť percent, nemalo by to zmysel, pretože obecná kasa to veľmi nepocíti a päťdesiatpercentné zvýšenie neprichádza do úvahy. Nielenže by mnohí prestali platiť, ale mohlo by to ohroziť aj fungovanie poľnohospodárskeho družstva,“ zdôrazňuje starosta Drahotín Zvalo.
Podľa analytika SAV Pavla Kárásza je ďalšie finančné zaťažovanie pre bežných ľudí už neúnosné a samosprávam sa môže vypomstiť. „Situácia je najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou žalostná. Už teraz mnohí ledva vyjdú s peniazmi. Ceny rastú, aby ušetrili, odpájajú sa od plynu a kúria drevom a ešte budú musieť zaplatiť aj vyššiu domovú daň. Nie všetci toto ďalšie bremeno unesú a budú nedoplatky,“ hovorí.
Na negatívny dosah na výber daní poukazuje aj košický primátor Richard Raši, ktorý Miklošov návrh vníma ,,len ako snahu o ďalšie uťahovanie slučky okolo krku samospráv a neschopnosť riešiť problémy na úrovni štátu". Prikláňa sa k nemu aj myjavský primátor Pavel Halabrín: ,,Preniesť takto výpadok príjmov štátu a obcí na občana je v tejto dobe neakceptovateľné. Obrovské rezervy sú v štátnej správe, je veľa úradov, ktoré nikto nepotrebuje. Samosprávy dokázali zvládnuť prenos kompetencií v školstve, stavebnom konaní či v sociálnej sfére. Načo potom zostali obvodné a krajské úrady pre tieto oblasti?"
Za nereálny a neudržateľný považuje radikálny nárast primátor Trenčianskych Teplíc Štefan Škultéty, ale určité zvýšenie si vie predstaviť. Pripúšťa to aj starosta Kútov Branislav Vávra. „Ak by sa predsa len mala daň za nehnuteľnosť upravovať, tak maximálne o desať percent.“
Naopak, v Žiari nad Hronom, kde už od januára zvýšili dane za priemyselné stavby o 20 percent, posudzujú radikálne zvýšenie ako reálne.
Zvýšenie dane z nehnuteľností v budúcom roku je reálne v Trenčíne. „Uvažujeme o tom, pričom jej výška bude predmetom rokovania mestských poslancov až v poslednom štvrťroku tohto roku, po schválení spomínaného zákona,“ potvrdil primátor Richard Rybníček s tým, že budú analyzovať možné dosahy. V meste dokonca chcú ešte v tomto roku zaviesť výber miestnej dane za ubytovanie.
Úpravu daní analyzujú aj v Prešove. „Ak dôjde k prípadnému zvýšeniu, pristúpime k nemu tak, aby sa nedotklo najslabších vrstiev občanov. Mesto však vylučuje možnosť dvihnúť dane o 50 percent,“ povedala prešovská hovorkyňa Veronika Gazdová. V Žiline zatiaľ o navrhovanom zvýšení neuvažujú, v najbližšom polroku to nemajú v úmysle ani v Banskej Bystrici.
V kysuckom Makove mierne zvyšujú dane každý rok, podľa starostu Mariána Masnicu sú vo všeobecnosti nízke, zvlášť v porovnaní s poplatkami za odpad. Vychádzajú však z nízkych príjmov ľudí. „Sme s ľuďmi v priamom kontakte. Keď sa zvýšia ceny potravín a energií a my by sme zvýšili ešte aj dane, tak si svoju nespokojnosť zväčša vylejú na starostovi, ktorý je na rozdiel od súkromných monopolov a štátnych orgánov, prvý na rane.“
Hľadanie ďalších zdrojov, ktoré by ešte mohli zdaniť, vidia starostovia a primátori rôzne. „Neviem si predstaviť, čo by sa ešte zdanilo,“ odmietol aj tento návrh starosta Kútov.
Štát očakáva, že navrhnutým zvýšením ušetrí zhruba 150 miliónov eur. Podľa hovorcu ministerstva financií Martina Jaroša je to jedno z opatrení na zastavenie rastu nových dlhov. Ministerstvo sa neobáva, že by po zvýšení daní mohol klesnúť ich výber. „Obce dnes majú veľkú časť príjmov z prerozdelenej dane, ktorú zaplatia občania z príjmu, pričom tento zdroj je najmä v krízových časoch veľmi nestabilný. Jeho nahradenie vyššou daňou z nehnuteľností dá samosprávam do rúk možnosť pracovať s oveľa stabilnejším zdrojom príjmu,“ povedal Jaroš. Samotné zvýšenie tejto dane sa podľa neho občanov drasticky nedotkne, napríklad pri stometrovom byte v Bratislave, kde sú dane najvyššie, by 50-percentné zvýšenie bolo na úrovni rádovo jedného eura mesačne.
Pripomína, že dnes máme jedny z najnižších sadzieb v Európe. Pavol Kárász však dodáva, že rovnako k najnižším patria aj naše príjmy či dôchodky.